Prečítajte si stručný denník OSKY 2012 s “číslami etáp” a utvorte si živú predstavu o akcii…..
1. deň: Bratislava – Štúrovo (30. august)
Po počiatočných veľkých problémoch s prenájmom sprievodného auta na OSKU, keď sme museli na poslednú chvíľu objednať rezervné auto vďaka nemilej chybe prenajímateľa, sa napokon OSKA rozbehla. Stalo sa tak v krásnom horúcom dni z Bratislavy. Tento rok od námestia pred Euroveou.
Oproti minulému roku sme zaznamenali viac ako stopercentný nárast počtu účastníkov (11 – plus prídu ďalší). Horúcim dňom sme sa prvý deň rozhýbali, krátku prestávku sme si spravili v Gabčíkove. Takmer bez vody sme dorazili o dvanástej do Komárna. Po typicky “bikovom” obede sme pokračovali oproti zosilňujúcemu sa vetru až do Štúrova, kde na nás už čakala termálna regenerácia… Ráno vstávame o siedmej a zajtra snáď uvidíme Fiľakovo.
1. etapa v číslach: 162 km; 5:36 hod; priemer 29 km/h; UP 240 m
2. deň: Štúrovo – Fiľakovo (31. august)
Dnes sa išlo výborne. Pekelný deň s pár mráčikmi. Po včerajšej rovinke sa pridali prvé “hrbolčeky”. Krásnymi vedľajšími cestičkami druhej triedy sme sa hnali od Štúrova smer Šahy, až pokým nás nezastavil konvoj asfaltérov doplnený semaformi. Čo je na tom, že semafory boli zle nastavené a z opačného smeru sa na nás súčasne rozbehli protiidúce nákladiaky. Šťastne – aj keď s miernou kolíziou “bike-bike” – sme sa tesne vyhli Tatrovke. Bez zranení.
Vlnkami terénu sme utekajúc pred hláseným dažďom zo západu a proti vetru ťahali priemerom 29, pokým nás nechytil dujúci protivietor. Striedaním “en demand” sme ho prerezali a vyslúžená chutná káva a domáca cukráreň bola za odmenu. Priamo bez prestávky nasledovali Slovenské Ďarmoty s obedovou cesnačkou bez cesnaku a potom prvé kopce na Kiarov. Ten kto to prepálil už na začiatku a chcel nastupovať, tu potom funel veľmi intenzívne. Peter (iron man) im to tvrdil už doobeda. Snáď si zajtra dajú povedať.
Po spísaní ranného menu a odoslaní šoféra Karolka na “detašovaný nákup” sprievodným autom do Lučenca, vyšťavený pelotónik už takmer bez vody preletel kopec medzi Ratkou a Fiľakovom. “Prémiu” na vrchole získal, samozrejme, Peter “Iron Man” (pozn. “Iron Manom” sa naozaj venuje). Nasledoval zjazd z vrcholu do Fiľakova, doplnenie tekutín, regenerácia “R2” a “P”, a masáž. Zajtra sa uvidí, kto bude ťahať. Vyrážame znova už o 07:00.
2. etapa v číslach: 146,5 km; 5:15 hod; priemer 27,9 km/h; max. 57 km/h; UP 813 m
3. deň: Fiľakovo – Veľaty (1. september)
Na počudovanie sme vyrazili presne o siedmej. Za mierneho popŕchania smer Gemer. Hnali sme sa točitými bočnými cestičkami, spravodlivo sme si striedali špicu. Gemerský „hafan” nám spoza bránky takmer vletel do kolies, no našťastie ho odlákalo protiidúce auto. Potom nám v sprievodnom aute došla minerálna voda v bandaskách, tak sme sa vybrali hľadať minerálnu vodu Gemerka. Boli sme úspešní, no dáka sírna vyteká zo zdroja, tak sme to neriskovali. Nasledovalo prvé stúpanie na Gombasek, kde bolo asi úvodných 10 kilometrov posiatych čerstvým asfaltovým „strúhadlom”. Poriadne nás vytriaslo. Ale stúpanie bolo krásne so serpentínami. Vrcholovú pásku trhal Dušan.
Nasledoval zjazd do Silickej Jablonice, pri ktorom sa pelotónik rozdelil na polovicu kvôli stádu kravičiek (paralela s TdF). Býkov sme sa intenzívne báli, tak sme radšej počkali a špicu dohnali. Na odpočívadle pod Soroškou sme sa posilnili rýchlou bavorskou bagetou a pokračovali sme hlavnou cestou smerom na Moldavu. Krátko sme zastavili aj na kofole a rozlúčili sme sa s „iron manom” Petrom, ktorý odchádza domov. Za VSŽ sme doslova vyleteli stúpanie na Slanec a vlnovkami sme dorazili do Veľatov na šampanské v cieli. Názov ubytovania bol výstižný – 80-te roky, noc v archíve. Snáď prespíme. Ak bude budúci rok, volíme ako cieľ na sto percent Veľkú Tŕňu. Po dnešnej kráľovskej etape nás zajtra čaká oddychová.
3. etapa v číslach: 212 km; 08:17 hod; priemer 25,6 km/h; max. 76,7 km/h; UP: 1488 m
4. deň: Veľaty – Zemplínske Hámre (2. september)
Horúcim dňom sme sa proti vetru prehnali najnižšími nížinami Slovenska. Ráno sa k nám pridali priatelia cyklisti z východu. Ďakujeme za potiahnutie špice. Prekvapivo dlhé bolo stúpanie na Ublu a Stakčín, no zvládli sme to. Dnes nemohla chýbať tiež fotka na najvýchodnejšom bode Slovenska. Prekvapivo nám tentoraz neskúsil vbehnúť pod kolesá žiadny „bundáš”. Zajtra nás čaká síce kratšia, no intenzívne vlnitá etapa do Bardejova.
4.etapa v číslach: 156 km; 05:53 hod; priemer 26,5 km/h; max. 56,5 km/h; UP: 936 m
5. deň: Zemplínske Hámre – Bardejov (3. september)
Terén etapy bol intenzívne zvlnený. Cestou zo Sniny nás prekvapil opäť pes, ktorý skočil takmer pod kolesá skupiny, ale okrem brnknutých špíc skončilo všetko OK. Počasiu môžeme len a len poďakovať. Na Havaji je krásne, no pláže sme nevideli. Asi sme v zjazde išli prirýchlo. Do Bardejova sme dorazili v rekordnom čase. Zajtra nás čaká voľný deň s krátkym výjazdom na Šariši. Sme radi, že do pelotónu sa pripojil ďalší cyklista a zajtra očakávame ďalší prírastok. Mal by sa pridať “otec” najdlhšieho cyklomaratónu na Slovensku.
5.etapa v číslach: 130 km; 05:06 hod; priemer 25,4 km/h; max. 62,3 km/h; UP: 1352 m
6. deň: voľný deň (4. septembrer)
Výjazd na Duklu bol zavrhnutý, nechceli sme ísť naspäť 130 kilometrov. Ale na Tatry sa aktívne pripravujeme. Absolvovali sme krátky výjazd na Ortuťovú (60 km), regeneráciu, Mg, R2, bazén, saunu, strečing atď.
7. deň: Bardejov – Štrbské Pleso (5. september)
Za chladného rána sme zregenerovaní nasadili v Bardejove a ťahali sme na stúpanie nad Lenartovom. Pripojil sa ďalší účastník Jarko 2, ktorého všetci začali volať “Pinarello” (každý vie asi prečo :). Stúpanie nad Lenartovom bolo krásne, no pod vrcholom sme sa ponorili do hustej – prehustej hmly. Teplota v priebehu piatich minút klesla z príjemných 20 stupňov na 15. Počas zjazdu v hustej hmle smerom na Starú Lubovňu sme stierali z oblečenia, okuliarov a bicyklov ranný srieň. Doslova. Pár nerovností terénu hĺbky do 30 cm miestami narušilo celistvosť pelotónu, no našťastie bez ujmy na zdraví.
Nasledovala ranná kávička na krátkej zastávke v Starej Ľubovni a už za slnečného horúceho dňa sme sa rútili na najkrajšiu časť etapy a celej OSKY vôbec – PIENAP. „Táto to jsou panoramata…” Krátky obed po dohode v Spišskej Starej a obľúbené stúpanie na Maguru. Následne zjazd smer Lendak a „davaj” ho hore do Tatier. V Lomnici liberalizujeme pelotón a šliapeme až na Štrbské Pleso v skupinkách podľa výkonnosti. Pod Smokovcami sa k nám už tradične pridáva Janko – “Edison” z Liptova a zdravíme aj ďalších priaznivcov z Popradu. Vrcholové Šampanské v cieli a wellness… Zajtra Huty a Kysuce 🙂
6. etapa v číslach: 156 km; 07:02 hod; max. 71,1 km/h; priemer 25,2 km/h; UP 2325 m
8. deň: Štrbské Pleso – Krásno nad Kysucou (6. september)
Dnešnú etapu ja – a vlastne všetci z pelotóniku – hodnotíme ako “náročnú” a najkrajšiu. Pridal sa ďalší nadšenec – major Vladimír. Zregenerovaní sme po kráľovských raňajkách v najvyššie položenej osade nasadli v hustej rannej hmle do sediel. Teplota 13 stupňov, naobliekaní ako v zime. Zjazd bol krásny, už v Pribyline nám opäť prišiel potiahnuť špičku Janko z LM. Celým dňom počasie len tak viselo, ale vyšlo to. Nezmokli sme. Po krátkej kávičke v Mikuláši sme sa zahryzli do kopca Huty. Tiahle stúpanie najrýchlejšie zvládli Mirko, Jožko F. a Martin. Prudký zjazd do Zuberca bol mierne šmykľavý, no na šťastie bez kolízie. Takmer bez prestávky pelotón svišťal 40 km/h z Oravíc do Vitanovej a následne do Námestova, kde bola krátka, ale veľmi žiadaná “polievka”.
Rýchlo sme prešliapali na najsevernejší bod Tour – Mútne. 14 % kopec s HP ovládol Mirko. Zastihli nás dva defekty – “šusáky” v zjazde. Všetko sme ale zvládli – sprievodné vozidlo opravilo defekty výmenou kolesa naozaj profesionálne – za pár sekúnd. Stúpanie Stará Lesná a nekonečný zjazd až do Krásna nad Kysucou, kde nás domáci vítali transparentmi OSKA. Vďaka za krásne privítanie! Radi by sme poďakovali za nezištnú pomoc aj Bike obchodu v Trstenej na hlavnej ulici, ktorý nám tak promptne opravil – vymenil Keo Blade plažetu na pokazenom pedáli. Vďaka!
7. etapa v číslach: 205 km; 07:18 hod; max. 74,4 km/h; priemer 28 km/h; UP 1815 m
9. deň: Krásno nad Kysucou – Lubina (Hrnčiarové) (7. september)
Dnes sme sa studeným ránom, po vcelku studenej noci vydali na Čadcu. Jožko nás bez ujmy na galuskách previedol Čadcou “bez semaforov” a po krátkom zahriatí sme už stúpali z Turzovky na Semeteš. Nádherné stúpanie, ktoré niektorí prepálili, no aj tí nakoniec bez problémov vyšli 13 percentné kľukaté cesty. Nasledoval dlhý zjazd do Bytče, počas ktorého pred nás “drevo spracúvajúci cestári” takmer pustili z výšky kladu dreva. Bytča bola už ohriata a slnečná. Dáko sme si na ten chlad z Oravy a Kysúc privykli a 17 stupňov nám začalo byť “priteplo”. Popri Nosiciach sme schytali ďalší defekt na čerstvej novej asfaltke.
Hnali sme sa hladní za sponzorským obedom v mliekarni Agrofarma v Červenom Kameni. Privítal nás srdečne vedúci pán Mišún, ktorý s nami po haluškách a syre absolvoval aj následné prudké 24 percentné stúpanie na Vršatec (po krásnej novej ceste z Červeného Kameňa ). Po vytúženej kofole na vrchole Vršatca sme sa rozlúčili a ťahali cestou i kopcami, ktoré nás ešte čakali na smer Súča, Dúbrava. Nové mesto nad Váhom, kde spíme ( Lubina je síce pár km od Nového mesta nad Váhom), nám do kopca dalo ešte riadne zabrať. Tešíme sa na zajtrajšie finále, hlavne nech v poriadku prídeme pred Euroveu. Vyrážame o ôsmej z kopaníc.
8. etapa v číslach: 189,6 km; 07:59 hod; max. 71,6 km/h; priemer 24,98 km/h; UP 1640 m
10. deň: Lubina (Hrnčiarové) – Bratislava (8. september)
Ešteže sme posledné tri etapy prispôsobili tak, aby nebola finálna pridlhá. Kopanice pod Javorinou sme opustili práve, keď sa začínala chystať časovka do kopca na Javorinu. Ono sa to vcelku zdalo fajn jednoduché, no kopcov je v okolí Myjavy neúrekom. My sme si ich za celú OSKU už tak obľúbili, že sa nám išlo lepšie ako po rovine. Po ostrom stúpaní na Vrbovce sme sa spustili krásnym zjazdom na Záhorie a prešli až na samotný západný okraj SR – do Skalice. Po hraniciach sme rovinky ťahali “na španiela”, otočili sme to na najzápadnejšom bode SR.
Pred Devínskou Novou Vsou nás otrasne a schválne ohrozila vodička bieleho hatchbacku pri obiehaní – pozdravujeme neurotickú “Bratislavčanku” s ŠPZ Svidník. Urobiť vlnovku na truc do prednej časti pelotónu, za to že chvíľu musela pribrzdiť pri predbiehaní, lebo išlo auto oproti, je na basu (podotýkam, že pelotón bol v jednom rade pri pravom okraji cesty). Nakoniec – šťastne sme dorazili na miesto štartu na námestie, kde nás prišli privítať aj ďalší priatelia cyklisti.
Ďakujeme počasiu, šťastiu, priaznivcom a všetkým, ktorí nám držali palce, nech sa zdraví vrátime domov. OSKA 2012 vyšla v skvelej partii a nálade.
9. etapa v číslach: 192,4 km; 07:05 hod; priemer 27,2 km/h; UP 1112 m
OSKA 2012 “TOTAL”:
DST 1550 km, UP: 11686 m, Time: 59,5 hod, AVG 26,05 km/h
